Lenka Abelovská
Prečo časť génov dedíme iba od matky?
Medzi skresľujúce zjednodušenia v školskom učive patrí tvrdenie, že od každého z rodičov sme zdedili polovicu genetickej informácie. Ak odhliadneme od rozdielu medzi chromozómami X a Y (relevantného len v bunkách mužov), toto tvrdenie (približne ;-) ) platí pre DNA obsiahnutú v bunkovom jadre. Rovnako ako väčšina živočíchov a rastlín však dedíme mitochondrie iba po materskej línii. Zatiaľ čo "premiešanie" genetickej informácie medzi jadrovými chromozómami od matky a otca pri vzniku gamét a nové skombinovanie chromozómov v zygote je vitálnym zdrojom populačnej variability, gény našich mitochondrií akoby bolo potrebné udržiavať v zohratej zostave. Prečo je dôležité "nepomiešať" dva typy mitochondriálnej DNA? K predstavám o dôvodoch nedávno výrazne prispela štúdia sledujúca 500 myší počas 14 rokov: Myši, ktorým vedci "namiešali" dve mtDNA v pomere 1:1, mali narušené správanie a kognitívne schopnosti. Rôzne ich orgány sa pritom s touto situáciou popasovali odlišne. Nedávny výskum drozofíl však ukázal odvrátenú stranu maternálnej dedičnosti: Samce na ňu doplácajú rýchlejším starnutím.