Virológ Peter Pančík priniesol študentom Biopediu

Autor: Lenka Abelovská | 22.4.2014 o 7:00 | Karma článku: 4,86 | Prečítané:  1043x

Záujem o podstatu fungovania živej prírody ho pritiahol ku genetike a molekulárnej biológii. Na Katedre genetiky a Výskumnom ústave potravinárskom skúmal ako študent pôvod a vlastnosti divých pšeníc s potenciálom v šľachtiteľstve pre ich odolnosť voči škodcom. Aj počas nasledujúcej kariéry ostáva verný Slovensku. Na Virologickom ústave sa podieľa na detailnom spoznávaní myšieho herpetického vírusu, modelu úspešne využívaného pri štúdiu ľudských herpetických vírusov. Tieto môžu spôsobovať napríklad i rakovinu. Vírusový proteín, ktorému sa Peter bližšie venuje, má však aj nečakaný potenciál v humánnej medicíne – pri predchádzaní vzniku cukrovky alebo liečbe niektorých autoimunitných a zápalových ochorení. V rámci tejto blogovej rubriky, ktorej ambíciou je poskytnúť náhľady do života začínajúcich slovenských vedcov, si Peter zaspomínal na najkrajšie – vysokoškolské – obdobie života a okrem svojej vedeckej práce nám priblížil i svoj súkromný projekt, Biopediu. Táto interaktívna webová učebnica poskytuje prehľad stredoškolskej biológie s rozšírenou genetikou a molekulárnou biológiou, čo spolu s vedomostným testom oceňuje stále viac maturantov i začínajúcich vysokoškolákov.


Peter Pančík (1985, Rimavská Sobota) po maturite na osemročnom gymnáziu v Rimavskej Sobote so zameraním na cudzie jazyky vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Bakalárskej práci s názvom Možnosti identifikácie, využitia a geografickej diferenciácie mnohoštetov (Aegilops L.) sa venoval pod vedením doc. Miroslava Šveca z Katedry genetiky. Ten bol tiež školiteľom jeho magisterskej diplomovej práce Geografická diferenciácia mnohoštetov s využitím molekulárnych markerov, jej experimentálnu časť však Peter realizoval najmä na Výskumnom ústave potravinárskom. Počas doktorandského štúdia na Virologickom ústave SAV začal pod vedením dr. Marcely Kúdelovej skúmať biologické vlastnosti a využitie proteínu M3 myšieho herpetického vírusu. Štúdiu tohto modulátoru imunitnej odpovede so značným praktickým významom sa tu ako vedecký pracovník venuje i naďalej.

 

Čo vás priviedlo k virológii?

K štúdiu virológie som sa dostal tak trošku neplánovane. Po ukončení diplomovej práce na Prírodovedeckej fakulte, kde som vyštudoval genetiku, som nemal pocit, že by som v tejto téme chcel ďalej pokračovať. Predovšetkým to boli dôvody finančné, kvôli ktorým som aj väčšinu experimentálnej práce k diplomovej práci vykonával na Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave. Na pokračovanie doktorandského štúdia na Prírodovedeckej fakulte som v podstate nemal dôvod. Rovnako neúspešne skončili aj moje snahy stať sa doktorandom na uvedenom potravinárskom ústave, pretože tam nebrali študentov Univerzity Komenského. Napokon som sa cez dr. Kúdelu z Oddelenia rastlinnej virológie, ktorého som poznal ako oponenta diplomovej práce, dostal na doktorandské štúdium na Virologickom ústave SAV. Dostal som miesto na Oddelení molekulárnej patogenézy vírusov, s dôrazom na štúdium herpetických vírusov. To, že išlo o pre mňa novú špecializáciu - virológiu, nebol až taký problém, keďže mnoho metód virológie je založených na molekulárnej biológii, s ktorou som mal počas diplomovej práce veľa skúseností.

 

Zahraničie vás nelákalo, ani na post-doktorandské štúdium?

Nad post-graduálnym štúdiom v zahraničí som neuvažoval. Tie základné vedomosti, ktoré by si mal osvojiť každý doktorand, sa dajú získať aj na Slovensku. Čo sa týka post-doktorandského pôsobenia v zahraničí, neláka ma v podstate ani teraz. Zatiaľ nemám pocit, že som vyčerpal všetky možnosti tu doma. Ale aj moje priority sú teraz možno niekde inde ako v labáku v zahraničí.

 

Splnili sa vaše očakávania po odchode z fakulty?

Očakávania od pôsobenia na Virologickom ústave boli veľké, pretože ide o jeden z najprestížnejších ústavov Slovenskej akadémie vied, aspoň v rámci vied o živej prírode. Práca v laboratóriu herpetických vírusov bola od začiatku zaujímavá, pretože som sa „dostával" do mnohých nových metodík súvisiacich s prácou s DNA, RNA aj proteínmi. Tieto veľmi obohatili moje praktické laboratórne skúsenosti. Z hľadiska svojej povahy som pokladal za výhodu, že oveľa väčší dôraz bol kladený na vedeckú ako na pedagogickú činnosť. Na druhej strane, vedecká práca je predovšetkým o komunikácii s ľuďmi a vhodnom prezentovaní výsledkov. Sebakriticky musím konštatovať, že vyučovanie predmetov (raz za čas) mohlo u mňa v konečnom dôsledku viesť k prirodzenejšej komunikácii najmä s vedeckými spolupracovníkmi mimo môj najbližší kolektív, čo by viedlo k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu napredovaniu mojej dizertačnej práce.

 

Ako spomínate na štúdium na PriF UK?

Biológia ma bavila odjakživa. Prakticky akákoľvek jej časť, počnúc riasami a končiac fyziológiou človeka. Svoje štúdium biológie (a neskôr genetiky) na Prírodovedeckej fakulte som preto osobne považoval za veľmi obohacujúce. Môžem konštatovať, že Prírodovedecká fakulta v Bratislave bola v tomto teoretickom kontexte veľmi vyhovujúca. Čo sa týka praktických cvičení a ukážok toho, „ako sa veda robí", to už malo svoje medzery, ktoré asi odzrkadľujú všeobecnú situáciu školstva na Slovensku. Človek tak mohol rásť aspoň teoreticky. Potvrdilo sa mi, že keď sa chce a je záujem, všetko ide a žiadna skúška nemusí byť ťažká.

Samozrejme, nebudeme si klamať, že vysokoškolské štúdium bolo len o štúdiu. :-) Neveril som svojmu o deväť rokov staršiemu bratovi, keď mi vravel, že vysoká škola je najkrajším obdobím života. Veľmi rýchlo som sa presvedčil, že to tak je. Však predsa existuje toľko iných, príjemnejších aktivít, ako presedieť celý deň na prednáškach. Dôležité je však zabrať počas skúškového obdobia. Ak to dokážete efektívne kombinovať, vysoká škola je skutočne vcelku veľmi pekné obdobie (pozdravujem Átriáky). :-)

 

Spomínate intrákový život, čo je kapitola sama o sebe. Pristavme sa však ešte na chvíľu pri tom katedrovom. Pamätám si z čias pred niekoľkými rokmi, že študenti Katedry genetiky vytvorili rýchlo súdržný kolektív, zúčastňovali sa rôznych katedrových akcií (napríklad Genetického krúžku), niektoré i sami usporadúvali. Nedávno začali dokonca vydávať katedrový časopis. Pokiaľ viem, nie je to práve samozrejmosťou...

Tak áno, spomínam si predovšetkým na exkurziu do maďarského Gödöllő, kde sme navštívili Ústav poľnohospodárskych biotechnológií. V rámci tohto katedrového výletu sme navštívili aj Tropicarium a viaceré pamiatky mesta Budapešť. Organizovali sme aj predvianočný punč spojený s prezentáciou fotografií, aj zo starších výletov (napr. Mendelovo múzeum genetiky v Brne). Takže vcelku príjemné kultúrne zážitky, na ktoré rád spomínam.

 

Boli na vašej ceste k vede osoby, ktoré vás „postrčili tým správnym smerom", poskytli silnú motiváciu či vzor?

Spomenul som už svoj „hlad" po teoretických vedomostiach z oblasti biológie. Na vysokej škole, hoci menej ako na základnej či strednej škole, ide aj o prejav vyučujúceho, resp. prednášajúceho, ktorý vás dokáže zaujať, príp. vám aj pomôcť pri výbere špecializácie. V tomto ohľade by som spomenul fantastické prednášky prof. Tomášku z Katedry genetiky, ktoré boli v mnohom odlišné od ostatných prednášok. Možno je to len môj väčší záujem o molekulárnu biológiu, t.j. samotnú podstatu, ako živé veci fungujú, ale jeho prednášky boli veľmi počúvateľné a zložité bunkové mechanizmy a signálne dráhy zrazu mali hlavu a pätu. Takto v rýchlosti, čo si spomeniem, by som ešte nemohol zabudnúť na dr. Koiša  z Katedry organickej chémie a jeho sen o „chémii jednej molekuly". :-) Skúška bola samozrejme oveľa „suchšia" ako jeho prednášky, avšak to tak býva, že zaujímavé prednášky nie sú vždy o tom, čo sa máte „nabifliť" na test. Po tejto stránke by som ešte mohol spomenúť prof. Turňu a jeho prednášky o molekulárnej biológii, na ktoré treba dospieť a z ktorých si do života (nie však ku skúške) môžete vziať mnoho.

 

PeterPancikVirologickyustavSAV1.jpg

Aj pri každodennom pipetovaní vie byť veselo. :-)
(foto: archív P.P.)

 

Kedy ste začali pracovať v labáku a na akom projekte?

V „labáku" som začal pracovať už počas tretieho ročníka bakalárskeho štúdia. Bol to projekt súvisiaci so štúdiom jedného rodu divých pšeníc (mnohoštetov), ktoré nesú mnoho génov odolnosti (rezistencie) voči všemožným hubovým a bakteriálnym parazitom. Laicky povedané, krížením týchto divých rastlín s kultúrnymi pšenicami by bolo možné vytvoriť také odrody pšenice, ktoré budú niesť výhodné vlastnosti oboch svojich rodičov, t.j. veľké klasy a odolnosť voči chorobám.

 

Čo konkrétne bolo vašou úlohou v rámci bakalárskej a magisterskej práce?

Moja bakalárska ako aj diplomová práca bola zameraná na molekulárno-genetickú analýzu rastliny mnohoštet valcovitý (Aegilops cylindrica). Predstava bola taká, že táto rastlina sa môže potenciálne krížiť s kultúrnou pšenicou siatou (Triticum aestivum), čím vzniká možnosť vytvárať odolnejšie odrody pšenice voči viacerým chorobám. Jedným z najvýznamnejších škodcov je huba múčnatka trávová (Blumeria graminis), ktorá tvorí na listoch a klasoch pšeníc belavé, neskôr hnedasté múčnaté povlaky, čím znehodnocuje úrodu. Počas bakalárskej práce som sa venoval porovnávaniu odolnosti (rezistencie) pšenice a mnohoštetov z viacerých oblastí ich výskytu (európske aj ázijské stanovištia), aby bolo možné určiť ich potenciálne využitie v budúcnosti. V diplomovej práci som sa snažil na základe molekulárnej analýzy (metódy založené na polymerázovej reťazovej reakcii) zistiť, odkiaľ pravdepodobne pochádza a kadiaľ sa šíril mnohoštet vyskytujúci sa na území Slovenskej republiky z miesta svojho pôvodného výskytu (západná Ázia).

 

Pestujú sa už na Slovensku vo veľkom podobné odrody pšenice pripravené na PriF UK či Výskumnom ústave potravinárskom?

Nemám vedomosť o tom, že by sa vôbec nejaké takéto odrody v spomínaných inštitúciách šľachtili a zavádzali do komerčnej sféry.

 

Čomu sa venujete teraz, na Virologickom ústave? Nakoľko kompetitívny je tento výskum a ako sa to odzrkadľuje v praxi?

Výskum v oblasti herpetických vírusov je pomerne rozsiahly a zložitý, pretože sa jedná o geneticky „veľké" vírusy s množstvom regulačných mechanizmov prepojených na konkrétne mechanizmy imunitného systému svojich prirodzených hostiteľov. Ja študujem myší herpetický vírus (mimochodom prvýkrát izolovaný na území Slovenska), ktorý je modelovým organizmom štúdia ľudských herpetických vírusov, ktoré potenciálne spôsobujú u ľudí rakovinu, napr. vírus Epsteina a Barrovej. Tejto téme sa venuje najmä skupina virológov okolo prof. Stewarta v Anglicku, ktorí ročne publikujú asi desať prác. Venujú sa predovšetkým patogenéze tohto vírusu u jeho prirodzeného hostiteľa. My sa venujeme najmä jednému jeho proteínu (má názov M3), ktorý je významný z viacerých dôvodov. Musím, bohužiaľ, konštatovať, že zatiaľ výsledkami na túto pracovnú skupinu nedosahujeme z finančných, prístrojových, ale aj kapacitných dôvodov. Preto sa nesnažíme venovať patogenéze, ale smerujeme výskum skôr inam - na vlastnosti už spomínaného proteínu M3.

 

Čím konkrétne je M3 zaujímavý a čo je vaším cieľom?

Tento proteín je významným faktorom virulencie vírusu, pretože dokáže viazať (vychytávať) v tele dôležité zložky imunitného systému (malé molekuly nazývané chemokíny), čím mu zabraňuje účinne bojovať proti vírusovej infekcii. Chemokíny majú však aj rad iných dôležitých vlastností. Ak je s nimi niečo v neporiadku, dochádza k rozvoju aj takého ochorenia, akým je napríklad cukrovka. Proteín M3 tak na druhej strane môže pôsobiť ako „liek" proti rozvoju tohto ochorenia, aj keď, žiaľbohu, rozvinutú cukrovku ako takú vyliečiť nedokáže. Cieľom projektu je príprava rôznych mutovaných foriem proteínu M3, čo laicky znamená, že chceme vytvoriť viacero veľmi podobných molekúl M3, ktoré potom budeme ďalej študovať. Tým sa myslí najmä určenie toho, ako tieto zmenené formy proteínu dokážu „vychytávať" rôzne chemokíny. Ak by sa nám podarilo nadizajnovať takú molekulu, ktorá vo zvýšenej miere vychytáva chemokíny zapojené práve do rozvoja cukrovky, a zároveň takýto proteín M3 lacno a efektívne vyrábať (napr. v baktériách), bol by to veľký úspech a začiatok ďalších projektov.

 

PeterPancikVirologickyustavSAV2.jpg

Kontrola Petriho misiek s narastenými bakteriálnymi kolóniami
(foto: archív P.P.)

 

Ako je to s financovaním vášho výskumu? Musíte sa podieľať na zháňaní peňazí?

Osobne sa zatiaľ na zháňaní financií nepodieľam, ale nemáme po tejto stránke v momentálnej situácii problémy.

 

Čo vám priniesli stáže či školenia na zahraničných pracoviskách?

Zahraničné stáže ako také som nikdy neabsolvoval, ale školením možno nazvať moju účasť v Brne na Výzkumnom ústave veterinárního lékařství v lete 2013, kde som sa naučil mnohé zo súčasných metodík genomiky a proteomiky. Je to určite veľmi pozitívna skúsenosť vidieť prácu v inom laboratóriu, ich výsledky a naučiť sa niečo, čo možno využiť „doma". V neposlednom rade je tu veľký potenciál spolupráce.

 

Aké sú vaše skúsenosti s výučbou študentov?

Predmety ako také som nevyučoval, ale pomáham študentom diplomových prác, ak je to v mojej kompetencii a silách.

 

Ako vnímate súčasných študentov? Na akademickej pôde sa posledné roky veľa hovorí o tom, ako žalostne klesá ich úroveň, rozsah a hĺbka znalostí zo strednej školy, miera motivácie, ba dokonca aj základná slušnosť.

To je vecou názoru, ale asi by som s uvedeným tvrdením skôr súhlasil. Keď sú financie školy založené na kvantite a nie na kvalite, skôr či neskôr sa to odraziť niekde musí. Problémom sú však aj odbory a špecializácie bez akejkoľvek reflexie trhu práce, ktoré produkujú veľa nezamestnaných. Ale to je už o inom...

 

Zlepšilo by sa to podľa vás, keby sa štúdium spoplatnilo?

Nemyslím si, že áno. Čo na jednej strane môže odradiť ľudí, čo na to „mentálne" nemajú, môže uškodiť tým menej majetným, ktorí sú šikovní. Vysoká škola nie je lacná záležitosť. A vedia to aj také podniky, ako sú napr. v Mlynskej doline, ktoré neponúkajú často práve „študentské" ceny. Ale tak, nehovorím zase len o zábave. :-)

 

Na Slovensku sú v dnešnej dobe vyučujúci, školitelia nadmerne zaťažení administratívnymi a „manažérskymi" povinnosťami. Pociťovali ste ako študent túto ich prílišnú zaneprázdnenosť?

Je pravda, že byrokracie skôr pribúda ako ubúda (čo je mimochodom jeden z dôvodov, prečo som sa tento rok nerozhodol pre podanie svojho vlastného projektu). Ťažko sa však vyhovárať na klišé ako že „toto je slovenská realita" alebo podobne. Vedecká činnosť je aj o tom vedieť zháňať peniaze.

 

Nemá pre študenta, či skôr asi až doktoranda, zaneprázdnenosť školiteľa aj svoje paradoxné výhody v podobe väčšej voľnosti v laboratóriu, nutnosti učiť sa samostatne rozhodovať?

Osobne som príkladom toho, že som vo svojej experimentálnej práci počas doktorandského štúdia pracoval často bez pomoci školiteľa. Ale, ako nabáda vaša otázka, malo to určite aj svoje výhody. Nemenej dôležité je však aj to, aby vás pozitívne motivovali vaši kolegovia, pretože spoločne „pindať" na všetko vôkol vás sa síce dá, ale nikam to nevedie.

 

Vedcom z času na čas kladú novinári otázku, čo považujú za hlavný problém slovenskej vedy, príp. aj školstva. Ako to vnímate vy?

No, v prvom rade musím trošku skepticky podotknúť, že napriek kvalite Virologického ústavu a tém, ktoré sa v ňom riešia, sme stále akoby v štádiu „hrania sa na" vedu. Mnoho byrokracie, nedostatok financií a často aj prístrojového vybavenia. Taktiež platové ohodnotenie nerobí z vedy na Slovensku práve zárobkovú činnosť. Človek musí byť skrátka vedecký typ, aby sa cez toto dokázal preniesť. Tento nadhľad mi, bohužiaľ, niekedy veľmi chýba.

 

Odniesli ste si zo štúdia či práce v laboratóriu niečo aj do svojho mimopracovného života?

Odniesol som si vedomosti. Naučil som sa a stále sa učím pracovať v tíme, i keď je konkrétny predmet štúdia, mojich hoci aj najbližších spolupracovníkov, dosť odlišný. Naučil som sa študovať literatúru postupne a najmä trpezlivo. Naučil som sa nevzdávať sa pri prvých neúspechoch a pokračovať bez vážnejšej straty optimizmu. Naučil som sa aj lepšie si zatriediť čas na pracovné ale aj mimopracovné aktivity. Vcelku dosť vecí.

 

Čo vás viedlo k založeniu Biowebu, predchodcu dnešnej Biopedie?

Viedli ma k tomu najmä dve veci: môj záujem o počítače a programovanie internetových stránok (forma) a cieľ napísať a naučiť sa maturitné otázky z biológie (obsah). Keď už boli tieto dve veci začaté, bolo akosi prirodzené pokračovať a rozvíjať Biopediu (vtedy ešte Bioweb) stále ďalej. Veľmi ma povzbudzovali prajné e-maily a odkazy a neustále narastajúce povedomie ľudí o tejto stránke. To vie človeka naozaj potešiť, keď vidí, že to, čo robí, niekomu pomáha. :-)

 

V čom je Biopedia lepšia než iné zdroje informácií - učebnice, príručky pre prípravu na maturity, skriptá, Wikipedia?

Snažil som sa, aby na Biopedii bolo všetko potrebné najmä pre maturantov, ale aj pre začínajúcich vysokoškolákov. Baví ma predovšetkým genetika a molekulárna biológia a myslím si, že viaceré texty práve z tejto oblasti sú jedinečné a nie sú len „kopírovaním" učebníc. Taktiež, mnoho literatúry z tejto oblasti je len po anglicky, takže slovenské vysvetlenie je výhodou. V neposlednom rade, vyhľadávanie informácií na Biopedii je už dlhší čas jednoduchšie, pretože si môžete kľúčové slovo vyhľadať alebo naň kliknúť v texte a zobrazí sa Vám informácia o tom, čo potrebujete. Po tejto stránke je to, myslím, funkčne veľmi podobné Wikipedii. V Megateste si môžete otestovať svoje vedomosti online a výsledok je okamžitý a je zadarmo. Každý si predsa rád robí všelijaké testy na internete, hehe. :-) V súčasnosti chystám v Megateste dosť veľké rozširovanie otázok, aby tam nesvietilo číslo 1000 už neviem ako dlho. :-)

 

Koľko má v súčasnosti registrovaných užívateľov? A máte prístup k výsledkom ich testov na tejto stránke? Ak hej, ako im to obvykle ide ;-)?

Počet registrovaných užívateľov sa zobrazuje na úvodnej stránke Biopedie, toho času (apríl 2014) je ich okolo 80. Vzhľadom na to, že táto funkcia je v prevádzke niečo vyše mesiaca, je to dosť veľké číslo. :-) K výsledkom mám prístup, ale myslím si, že veľa ľudí len skúša, „či to funguje", ale nájdu sa aj takí, čo majú veľa správnych odpovedí, a tí budú čoskoro v chystanej Sieni slávy. :-D

 

PeterPancikVirologickyustavSAV3.jpg

Peter pred prístrojom na HPLC
(foto: archív P.P.)

 

Má podľa vás laická verejnosť na Slovensku dostatok kvalitných informácií z prírodných vied? Kde vidíte rezervy či nedostatky v ich propagácii?

Myslím, že laická verejnosť stále vníma vedcov ako cvokov zavretých v labáku, ktorí týrajú všelijaké milé domáce zvieratá. Ale to je asi prirodzené, keďže propagácia vedy v masmédiách je veľmi malá, príp. nezaujímavá. Paradoxne, najviac nám asi pomohol požiar Virologického ústavu v roku 2010, ale aj tu sa musím pousmiať, ako prvé otázky laikov smerovali na to, či neunikli do ovzdušia nejaké smrteľné vírusy a či neskončíme ako vo filme Smrtiaca epidémia s Dustinom Hoffmannom. :-) Taktiež sa mi zdalo (už menej) vtipné, že z toho dňa bola spravená reportáž o tom, ako hasiči z ruín ústavu dokázali zachrániť počítač s cennými výsledkami výskumu, o ktorý má zrazu (!) záujem nejaké popredné európske laboratórium. Už aj keby bola pravda, že „zrazu", ktorý človek by si nechal dané výsledky v jednom počítači bez akejkoľvek zálohy dát. :-)

 

Keď už sme pri tom: Čo by ste vtedy v kontexte toho požiaru vyzdvihli vy, ak by ste mali vplyv na obsah reportáží?

Na Virologickom ústave sa rieši mnoho súčasných tém, vrátane výskumu v oblasti rakoviny a vírusov, ktoré k nej môžu viesť a pod. Ale v kontexte požiaru si ťažko viem predstaviť, že by o tom „zrazu" niekto začal písať. Hlavne by samotní novinári museli byť viac informovaní o tom, čo píšu, ale pokojne by som si ten článok pred uverejnením prečítal a opravil. :-)

 

Keďže rád píšete a máte skúsenosti s približovaním vedomostí z genetiky a molekulárnej biológie študentom, neuvažovali ste aj o prispievaní k popularizácii vedy?

Mojou popularizáciou vedy je Biopedia. :-)

 

Ktorú myšlienku či koncept z vášho odboru by mali podľa vás „všetci" poznať a prečo?

Nelieč vírusové ochorenie antibiotikami. :-D

 

Čo je podľa vás dôležité pre dobré fungovanie laboratória a na čo by nemali študenti zabúdať pri rozhodovaní sa, na ktorom pracovisku budú robiť svoju diplomovú či dizertačnú prácu?

Prvoradí sú kolektív a ľudia. Ak sa jedná o odbor virológie, mikrobiológie, molekulárnej biológie, genetiky a pod.: nie je predsa jedno, akú DNA máte v skúmavke? (To nie je môj výrok, ale rád ho používam. :-) ) Za ďalšie, dobré laboratórium je také, ktoré nejde len samé za seba, ale rieši spoluprácu, kde sa len dá. Nesmieme, samozrejme, zabúdať ani na to, že laboratórium musí mať dobrého šéfa. Ak na neho zabúdame, príp. ho spomíname nakoniec, niečo asi nebude v poriadku.

 

Stretávate sa s kolegami z labáku aj mimo práce?

Áno, občas je to priam nevyhnutné sa stretnúť aj mimo labák. :-)

 

Koľko času zvyknete v laboratóriu tráviť?

Podľa toho, koľko je práce, zvyčajne tých 8 hodín sa dá zadeliť celkom efektívne.

 

V tom prípade vám ostáva zrejme dosť času aj na záľuby. Napríklad?

Venujem sa programovaniu Biopedie, priateľom a športujem (treba, ide leto :-D ).

 

Čo pre vás znamená úspech vo vede, ako by ste ho definovali?

Úspech vo vede je publikovať veľa v kvalitných časopisoch, byť rešpektovaný za svoju prácu, mať veľa dobrej, zahraničnej spolupráce...

 

Čo by ste odkázali stredoškolákom, ktorí zvažujú štúdium prírodných vied? Oplatí sa v dnešnej dobe študovať v SR prírodné vedy? A sú nejaké vlastnosti dôležité na štúdium a prácu v tomto odbore?

Prírodovedecká fakulta UK je dobrou voľbou, ak rozmýšľate nad vedeckou kariérou v oblasti biológie. Ak Vás to baví, prečo nie. Vedecká činnosť je v podstate zaujímavá, flexibilná robota, môžete robiť kopec rôznych vecí podľa momentálnej nálady a potreby. Uplatní sa v nej každá povaha, ale treba mať motiváciu, mať rád prírodu, vedieť uvažovať nad vedeckými problémami, dávať si dokopy možno zdanlivo nesúvisiace veci. Je to také pekné, sebarealizujúce povolanie. Ale nečakajte práve fajnové auto v garáži a v lete dovolenku na pláži (aspoň nie každý rok).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?