Quebecký protest proti škrtom v rozpočte pre výskum – inšpirácia?

Autor: Lenka Abelovská | 3.2.2013 o 7:07 | (upravené 5.2.2013 o 18:56) Karma článku: 9,74 | Prečítané:  317x

Proti rozhodnutiu novej quebeckej vlády znížiť rozpočet na medicínsky výskum o desať miliónov dolárov protestujú od konca januára Quebečania kampaňou nazvanou "Je suis Michèle" (Som Michèle). Osemnásť medicínsko-výskumných centier vyzvalo obyvateľov na aktívnu podporu protestu nielen podpisom otvoreného listu ministrovi, ale tiež dokladovaním dôležitosti medicínskeho výskumu pre ich vlastný život. S akou odozvou by sa asi podobná iniciatíva stretla v slovenských pomeroch?

 

Ohliadnutie za minuloročnými québeckými protestmi

Minulý rok sa v Québecu niesol najmä v duchu protestov proti návrhu na zvýšenie univerzitného školného. Vládnuca Parti libéral du Québec plánovala jeho nárast z $2,168 ročne na $3,793, čo vo februári spustilo niekoľkomesačné študentské štrajky a manifestácie, do ktorých sa zapojili aj ďalšie organizácie a združenia, nehovoriac o opozičných politických stranách zabratých práve naplno do predvolebnej kampane. Ich súčasťou bol, mimochodom, tiež májový pochod štyroch až piatich stoviek tisícov ľudí ulicami Montrealu, považovaný za "najväčší akt občianskej neposlušnosti v histórii Kanady". Študentské organizácie odhlasovali návrat do lavíc až 5. septembra, keď čerstvo zvolená vláda Parti Québécois vyhlásila zmrazenie školného.

("Pre úplnosť" treba dodať, že hoci nezvyšovanie poplatkov vychádza z chvályhodnej snahy zachovať dostupnosť univerzitného vzdelania čo najširšiemu okruhu ľudí, quebeckí študenti majú zhruba trikrát nižšie školné než ich kolegovia v iných kanadských provinciách, dokonca do istej miery "na ich úkor": 90 % nákladov na štúdium, čiže čiastku nepokrytú školným, hradí Québec aj z financií získaných od ostatných provincií.)

 

Greve_etudiante_quebecoise.jpg

Mnohomesačné protesty proti zvyšovaniu školného v Montreale

Zdroj: Wikipedia

 

"Som Michèle" alebo Problém medicínskeho výskumu je aj mojím problémom

Necelých päť mesiacov po voľbách stihla nová vláda vzbudiť ďalšiu protestnú kampaň rozhodnutím týkajúcim sa aj časti vysokoškolských fakúlt. Podľa vedcov by sa plánovaný desaťmiliónový škrt mohol premietnuť do praxe v podobe 85 %-ného zníženia štipendií pre študentov, alebo 50 %-ného zníženia grantov podporujúcich etablovaných vedcov, alebo
30 %-ného zníženia rozpočtu výskumných centier venujúcich sa základnému, aplikovanému, klinickému či translačnému výskumu v oblasti medicíny.

Forma tohto protestu ma zaujala najmä tým, že jeho webová stránka popri prehľadne a stručne podaných informáciách a možnosti pridať podpis pod otvorený list ministrovi ponúka aj možnosť prejaviť osobnú zainteresovanosť. Iniciátori, predstavitelia osemnástich medicínsko-výskumných centier (vrátane univerzitných a nemocničných), teda stavili nielen na samotné fakty ("ťažko predstaviteľné čísla" a zdanlivo "od bežného života odtrhnuté" výskumné plány "bez okamžite využiteľných výsledkov"), ale aj na emócie (príbehy konkrétnych ľudí). Efekt emócií iste nemá byť len jednosmerný: Okrem oslovenia politikov podporuje aj uvedomelosť a angažovanosť verejnosti.

Na stránke štyri krátke texty a videá podávajú reprezentatívne príbehy definujúce štyri "kategórie", do ktorých môže verejnosť pridávať svoje príspevky:

  • Michèle St-Pierre (52 r.), ktorej meno figuruje i vnázve kampane, trpí recidivujúcou rakovinou a výskum je pre ňu poslednou nádejou (je teda predstaviteľkou "kategórie" Dúfam)
  • Brigitte Dion prišla o partnera, keď v 54 rokoch podľahol rakovine; choroba bola rýchlejšia než výskum ("kategória" Stratil(a) som)
  • Élianne Parent (23 r.) pri autonehode utrpela vážne zranenie hlavy, no vďaka novovynájdenému postupu jej lekári dokázali obnoviť pamäť ("kategória"
    Prekonal(a) som
    )
  • Dr. Nicolas Noiseux, kardiochirurg a vedec, by bol spolu skolegami rozpočtovými škrtmi profesionálne ohrozený ("kategória" Skúmam)

clanok_foto_55.jpg

Zastaviť výskum znamená zabiť nádej

Desiatky stručne a úderne podaných príbehov a odkazov sa stihli nahromadiť už za prvé tri dni kampane (30. január - 1. február 2013). Ak nevezmeme do úvahy samotných vedcov (ktorí by si snažili zabezpečiť financovanie "za akýchkoľvek podmienok"), ostáva
(z pohľadu pozorovateľa) otázne, nakoľko sa angažovanosť verejnosti zakladá na emóciách vyvolaných iniciátormi kampane (pocit ohrozenia, spolupatričnosti k tým, ktorí sa už zapojili, ...) a nakoľko na informáciách o miestnom biomedicínskom výskume
a presvedčení o jeho dobrej úrovni a dôležitosti. Domnievam sa každopádne, že
v Québecu je aj pre laika asi skôr pomerne ľahké byť "stúpencom" vedy a výskumu, najmä týkajúceho sa zdravia. Ako sa spomína aj na stránke tejto kampane, vo viacerých doménach je tam vraj na nadpriemernej úrovni a jeho štyri prioritné domény záujmu zahŕňajú kľúčové problémy, z ktorých minimálne jeden sa týka temer každého:

  • starnutie
  • nervové a psychické poruchy
  • rakovina
  • kardiovaskulárne a metabolické ochorenia

Nuž, uvidíme, aká časť zhruba osemmiliónového Québecu sa zapojí minimálne podpisom a aký účinok to bude mať na miestnych politikov...

 

Slovenská kampaň Zachráňme vedu

Informácie o tejto akcii vo mne vyvolali trochu rozpačité otázky, nakoľko by sme sa mohli týmto (aspoň pre mňa pozoruhodným) postupom inšpirovať v podobnej situácii na Slovensku. Žiada sa najskôr ohliadnuť, ako prebiehala "podobná" kampaň v nedávnej minulosti.

U nás sa situácia týkala neporovnateľne vyšších čísel a celej oblasti vedy, výskumu a vzdelania: 2. februára 2011, osem mesiacov po voľbách, do ktorých výsledku aj nemálo vedcov vkladalo nádeje, vláda SR oznámila rozhodnutie presunúť z Operačného programu Výskum a vývoj skoro 120 miliónov eur a z Operačného programu Vzdelávanie ďalších skoro 60 miliónov eur na výstavbu diaľnic. Predstavitelia slovenských vedcov konali rýchlo: Už na druhý deň zorganizovali petíciu Zachráňme vedu. Zvolali k nej tlačovú konferenciu, na stránke kampane komplexne vysvetlili situáciu a očakávané nehorázne dôsledky rozhodnutia, téme sa venovali (nezdá sa mi však, že dostatočne) rôzne médiá. Petíciu podpísalo zhruba 9600 ľudí. Sklamanie alebo neprekvapivý (či nebodaj dokonca povzbudivý?) výsledok "na naše pomery"?

Neviem posúdiť, nakoľko sa organizátori snažili o jej propagáciu, ani či nízka podpora verejnosti vychádzala z neinformovanosti o celej akcii, ľahostajnosti k tejto problematike či celkovej skepsy voči snahám ovplyvniť rozhodnutia politikov. Oslovilo by viacerých, keby sa medzi fakty všeobecne zhrňujúce alarmujúcu situáciu primiešalo napríklad niekoľko prezentácií celkom konkrétnych úspešne rozbehnutých výskumných projektov, vysvetľujúcich, o čo by sme mohli prísť, ak by boli ohrozené?

Záznamy o úspechoch slovenskej vedy sú prevažne rozriedené hŕbami správ o vede svetovej, ich prezentácia vo Vedeckej kaviarni či Vedeckej cukrárni, na Týždni vedy a techniky, Noci výskumníkov a podobných podujatiach osloví (zväčša asi len chvíľkovo) iba relatívne malé publikum, a tak by v situácii, kedy vedci potrebujú masovú podporu verejnosti, hádam nebolo na škodu vypichnúť pár ukážkových príkladov a predstaviť čo najviac konkrétnych ľudí či projektov, ktorých by sa zmeny výrazne dotkli. Keby boli k takejto sebaprezentácii vyzvaní samotní vedci, nespočívala by neúnosná ťarcha tejto úlohy na niekoľkých organizátoroch.  Príliš uletené fantázie? Netrúfam si posúdiť. Tobôž nie odhadnúť, koľkí z tých, čo s výskumom nie sú osobne spätí, by prispeli vyjadrením vlastného presvedčenia o jeho význame.

Väčšina Slovákov je však asi buď do znepokojivej miery ľahostajná, alebo paralyzovaná skepsou aj pri problémoch, ktoré sa nás dotýkajú priamejšie. Aby som sa vrátila k pôvodne spomínanej medicíne, a teda zdravotníctvu, stačí pripomenúť značne hnevlivý až nenávistný postoj časti verejnosti k pomerne nedávnym požiadavkám lekárov a ich štrajkom, ktoré mali iste svoje muchy, ale ktoré by možno mohli byť aj menej "radikálne" zo strany lekárov, ak by títo cítili silnú podporu verejnosti (čiže by si ju jednak vedeli získať, jednak by na ňu boli spoločenské podmienky) a mohli sa o ňu oprieť. Nechcem však hlbšie zabŕdať do týchto zložitých problémov, do ktorých, žiaľ, sama vidím iba nedostatočne (čo si však aspoň, na rozdiel od "samozvaných expertov", uvedomujem). Chcela som len ich pripomienkou evokovať uvedomenie si neľahkého postavenia mnohých odborníkov v prípade, keď požadujú viac financií, v spoločnosti, kde väčšina verejnosti sama zápasí s nedostatkom peňazí a odborníci navyše v jej očiach obvykle nemajú prestíž, ktorá im patrí (prípadne "by aspoň mala"...).

 

Slovenskí autori reklamných kampaní na humanitárnu pomoc trpiacim v ďalekých krajinách či pomoc slovenským rodinám s dieťaťom postihnutým vážnou chorobou vedia už dávno, že najviac oslovujú a burcujú k solidarite príbehy konkrétnych ľudí. Podarí sa
u nás niekedy využiť tento princíp pre dobrú vec aj v iných kontextoch?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?