EU sa snaží pritiahnuť dievčatá do vedy. Antireklamou?!

Autor: Lenka Abelovská | 23.7.2012 o 9:10 | (upravené 23.7.2012 o 9:47) Karma článku: 7,64 | Prečítané:  1762x

Pred vyše mesiacom sa medzi vedcami i časťou európskej verejnosti strhla vlna pobúrenia nad videom sprevádzajúcim kampaň Európskej komisie lákajúcu stredoškoláčky na štúdium prírodných vied a technických odborov i kariéru vo výskume. Prečo sa zodpovední rozhodli vyhodiť peniaze za čosi, čo sa celkom minulo účelu a cieľovej skupine, a prezentovať gýčový výtvor, prýštiaci navyše typicky reklamnou trblietavou falšou, ako "oficiálny" obraz žien vo vede, ostáva záhadou. Aspoňže rozhorčení vedci vo svojich reakciách uviedli mnoho argumentov, prečo "sa oplatí" venovať výskumu...

 (zdroj: http://www.genderandeducation.com/)

 

Keď mi pred pár dňami kamarát poslal bez komentáru linku na toto video, chápala som ten výtvor spočiatku ako podivný pokus o trošku podlý humor. Nahradiť v prezentácii vedcov súbor klišé o nich súborom klišé o mladých ženách ako "pipinkách, ktoré sa zaoberajú len tým, ako vyzerať čo najatraktívnejšie" (a voľakto im povedal, že aj za tým, čo na to používajú, sa skrýva veda, tak sa rozhodli prísť si poprezerať kadičky
a mikroskopy a už z letmých pohľadov chichotavo vyvodili, že experimentovanie
v laboratóriu, popri zvádzaní kolegov, hravo zvládnu tiež) predsa možno niekomu pripadá vtipné.

Kdeže; žiaden humor. Predstava tvorcov kampane Science, it's a girl thing! z Women in Research and Innovation initiative o tom, čo by mohlo osloviť stredoškoláčky neisto zvažujúce štúdium prírodných vied. (Alebo nebodaj ich ambície siahajú naozaj až k tým, ktorým nič také "doteraz" ani na um nezišlo a fyziku či chémiu v škole brali len ako nutné zlo?) Video bolo po ostrej kritike z mnohých strán oficiálne stiahnuté, na YouTube však ostáva, snáď aj ako memento pre budúcich autorov podobných pokusov. Potešujúce je, že ho tam sprevádzajú vážne i vtipné komentáre vedkýň i vytočených laikov, dokonca pokusy o seriózne alternatívy.

Nebrala som to celé veľmi vážne, nahnevalo ma akurát, keď som sa dozvedela, koľké desaťtisíce vraj padli na túto pochybnú kampaň. Až keď som dostala e-mail začínajúci vetami "Leni, to si mi nemala posielať! [...] Po dlhom uvažovaní mi napadlo výstižné slovo: znepokojujúce. Zostala som znepokojená.", viac som sa nad tým zamyslela, vyhľadala ďalšie reakcie, zistila, že na Slovensku video komentovala asi jedine Elena Akácsová, ... A rozhodla sa  pre toto "slohové cvičenie", ktoré možno niekoho aspoň tematicky zaujme, ak už neprinesie pár použiteľných informácií (/liniek) a nepodnieti
k úvahám o niektorom zo súvisiacich problémov.

Rady vopred prizvaných vedcov boli, našťastie, odignorované len pri tvorbe tejto "virálnej reklamy". Na samotnú kampaň a jej webovú stránku sú ohlasy skôr pozitívne, prípadne rozpačité, hoci minimálne jej "rúžový" názov neostáva bez kritického komentára. Najhodnotnejšie sú na nej zrejme videoprofily zhruba desiatky európskych vedkýň. Snáď
i pripravované turné po niekoľkých európskych mestách zábavnou formou predvádzajúce prepojenie vedy a kozmetiky, módy, jedla či hudby by mohlo tínedžerky zaujať. Že dopad na ich rozhodovanie, ba priam vzťah k vede, bude hodný vynaloženej námahy a hlavne prostriedkov, však pochybujem.

Osloviť prekvapujúcimi fyzikálnymi javmi a príťažlivými inteligentnými otázkami deti v sociálne znevýhodnených prostrediach mi napríklad pripadá záslužnejšie než "cirkusovo" predvádzať "vedu" ľuďom obývajúcim veľkomestá, v ktorých už pravdepodobne roky fungujú pútavo interaktívne prírodovedné múzeá a zvyknú sa tam iste konať zaujímavé popularizačné akcie (veď už i na viacerých miestach Slovenska prebieha každoročne Noc výskumníkov, v Bratislave v CVTI ponúkajú lákavé prednášky vedcov pre deti či širokú verejnosť, niektoré katedry Prírodovedeckej fakulty UK zase prednášky aj týždenné laboratórne sústredenia pre stredoškolákov, ...). Žeby sa pre niektorú pubertálnu dievčinu stala "život-­meniacou-udalosťou" práve účasť na pripravovanej "roadshow"? (A čo, mimochodom, uhlíková stopa takejto cesty? ...) Možno by sa viac oplatilo ideovo
a finančne podporiť miestne organizácie a iniciatívy pracujúce s deťmi a mládežou
a už tradične mnohé z nich sprevádzajúce práve na ceste k vede (u nás napríklad AMAVET).

Približovať informácie verejnosti, mládeži obzvlášť, je nesporne dôležité. Lenže okrem toho, že sa mi zdajú nadnesené ambície tejto kampane, nepáči sa mi vôbec jej "polovičné" zameranie: Prečo oslovovať len dievčatá? Čo ak by namiesto želaného zvýšenia počtu žien vo vede naopak odradili chalanov? Verím síce, že ak niekoho veda skutočne zaujíma, nenechá sa odpudiť ani tým, že mu ju ktosi predkladá ako "dievčenskú záležitosť" (asociuje mi to talentovaného chlapčeka, ktorý napriek výsmechu spolužiakov chodí na balet), ale principiálne mi tá nelogickosť od "autorít" prekáža. Nik nepomyslel na slogan typu "veda pre všetkých" či niečo explicitne pomenúvajúce "rodovú rovnosť"
v tomto odvetví? (Alebo žeby sa za videom skrýval aj plán navnadiť na vedu i chlapcov - cez "vyhliadku na vzhľadné kolegyne"?!)

Rovnosť v šanciach, podmienkach či platoch je teoretickou samozrejmosťou, ktorej pokrivené odzrkadlenie v praxi by sa malo určite dôslednejšie kontrolovať a napravovať. Ale podobne, ako nerozumiem, prečo niekoho trápi "nedostatok" žien v politike, nechápem celkom, prečo sa niekto usiluje "napraviť" zastúpenie žien vo vede. Pripadalo by mu snáď rovnako prirodzené, keby som založila iniciatívu na zvýšenie počtu kominárok a oháňala sa "poburujúcim", "znepokojujúcim" faktom, že som v kominárskom odeve za celý svoj život stretala jedine mužov? Veda potrebuje inteligentných, kreatívnych, šikovných, vytrvalých, motivovaných ľudí bez rozdielu národnosti, vierovyznania, orientácie, veku, ... - prečo by malo záležať práve na ich pohlaví?

Výroky autoriek kampane o stereotypoch vedcov ako "suchárskych starcov", ktoré sa rozhodli búrať, naznačujú ich presvedčenie, že dievčatá a ženy sa rozhodujú o svojom živote podľa anekdotických báchoriek pospolitého ľudu. Podstrčia im teda iné báchorky, no tie môžu naopak v časti obzvlášť citlivých dospievajúcich vyvolať zúskostňujúci pocit, že ešte aj veda sa stáva oblasťou, kde sa očakáva, že budú "neustále vyfintené, dokonale upravené a rozjarene naladené", aby nebodaj nepokazili moderný imidž brandže. (To hádam pôjdu robiť radšej letušku či recepčnú; načo sa trápiť náročným štúdiom?)

Logickým postupom pri snahe niečo zmeniť je úsilie zistiť, aké to má príčiny, a zamerať sa na ne. Hoci pred prípravou kampane prebehli konzultácie s odborníkmi vrátane vedcov, nikde som nenatrafila na pomenovanie dôvodov deklarovaných samotnými ženami a dievčatami, ktoré sa napriek vhodným intelektovým schopnostiam, prípadne aj zaujatiu niektorým odborom, pre vedu nerozhodli. Dovolím si pochybovať, že by sa v dnešnej dobe medzi nimi našla taká, čo by si vedu predstavovala ako výsostne mužskú, či dokonca stareckú, záležitosť.

Už teraz je k dispozícii literatúra, rozhovory a ankety zhromažďujúce vyjadrenia vedcov 
a vedkýň o motiváciách a priaznivých vplyvoch stojacich za ich kariérou. Na stránke kritizovanej kampane mi na ne chýbajú linky. Len prednedávnom sa napríklad v rámci projektu NextGen Voices časopisu Science objavilo pár desiatok stručných príbehov mladých čitateľov zachytávajúcich kľúčový zážitok, ktorý nasmeroval ich kariéru. Práve spomienka na jeden z nich ma upozornila, že "reklama na vedu" síce nesmie klamať, ale nemala by radšej ani surovo odhaľovať "celú pravdu" s jej širokým spektrom emócií
a situácií. Hoci ma trochu iritujú tie chichúňajúce sa nahodené pipinky, za vhodnú alternatívu by som "predsa len" neoznačila dievča roniace zúfalé slzy nad laboratórnym stolom, vytočene nadávajúce na šéfa, pri pive celý večer rozoberajúce podivné správanie voľakoho z labáku komplikujúce i samotnú prácu, či zatvorené v kabínke WC alebo fotokomore a snažiace sa vyplakať z beznádeje, do ktorej ho uvrhli mesiace sa nedariace experimenty... (Hoci napríklad o lekároch a zdravotných sestrách všetci dobre vedia, že sa často stretávajú s tragickými udalosťami a stresu i frustrácie si užijú až-až (nehovoriac o "slovenských špecifikách" zdravotníctva), a predsa je na medicínu stále prekvapujúci nával uchádzačov!) Tínedžerky by sa mohli neadekvátne naľakať, neuvedomujúc si, že
s principiálne podobnými problémami by mohli byť konfrontované aj vo väčšine iných zamestnaní.

Nedá mi nepodotknúť, že miera každodenných neúspechov a frustrácie v laboratórnom výskume predsa len patrí asi k tým najvyšším... Táto informácia na druhej strane vypovedá o vysoko pravdepodobnej prítomnosti "niečoho", čo vedcom tieto útrapy kompenzuje. Schopnosť uspokojiť sa občasným výrazným úspechom vytŕčajúcim
z obvyklých útrap však nie je daná každému. Dovolím si "kacírsku" otázku: Čo ak sa medzi ženami vyskytuje zriedkavejšie? Ba rovnako by som sa vedela spýtať na viacero iných vlastností.

Samotná "vyššia emocionalita podaktorých", naznačená o odsek skôr, nemusí byť vedkyniam prekážkou. Ba plač môže mať i nečakane pozitívne dôsledky, ako v NextGen Voices opisuje imunologička z Kene. Keď sa ako študentka na stáži v japonskom laboratóriu zatvorila do fotokomory, aby nik nebol svedkom jej prívalu sĺz, kolegyňa, ktorá ju tam našla, jej vysvetlila, že rovnakými frustráciami opakovane prechádzajú všetci výskumníci. To ju viedlo k uvedomeniu, že aj každému fantastickému objavu v učebniciach predchádzali dlhé obdobia rovnakého nezdaru a emócií, ktoré sužovali ju, a tento moment označila za svoj kľúčový motivačný stimul. Nuž hej; niekedy postačí iba to magické "nie si v tom sám"... "Reklamy" snažiace sa "nepríjemné stránky" ignorovať by teda mohli pôsobiť nevhodne i v tomto kontexte. Ešte šťastie, že sú tu viaceré "bezodné" zdroje skvelého humoru, ktorý plní i takúto stmeľovaciu a vzpružujúcu funkciu "zainteresovaným" ľuďom naprieč odbormi a krajinami...

Prezerajúc množstvo vyjadrení ku kampani Science, it's a girl thing! i chytajúc sa za hlavu nad dĺžkou tohto svojho textu musím uznať, že napriek pohoršujúcemu spôsobu splnilo video aspoň časť zámeru tvorcov: O centrálnej téme sa začalo aspoň na pár týždňov viac hovoriť, písať, premýšľať. Ale svätí snáď v tomto prípade účel prostriedky? Naplní sa napokon aj prvoradý cieľ kampane? Je to skutočne cieľ vhodný takej snahy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?